Maria Montessori kritizovala školu pre jej strnulosť, nezáživnosť, dogmatický prístup k vyučovaniu, vynucovanie disciplíny. Podľa filozofie M. Montessori učiteľka zabezpečuje pripravené prostredie a udržuje v ňom atmosféru pokoja, poriadku, láskavosti, starostlivosti, uvedomenia a radosti. Jej základnou úlohou je ukážkové správanie a sledovanie senzitívnych období dieťaťa. Učiteľka podľa  Montessori nekritizuje, neorganizuje, zbytočne nezasahuje, neopravuje, len pomáha a motivuje dieťa tak, aby v ňom vzbudila proces vlastnej tvorivosti.
    Hybnou silou je pozitívna motivácia výsledkami vlastnej práce a primeraná pochvala. Aktivita učiteľky je vystriedaná aktivitou žiaka. Dôležitou súčasťou pripraveného prostredia je špeciálny didaktický materiál navrhnutý M. Montessori, ktorý je skonštruovaný tak, že umožňuje dieťaťu pracovať samostatne a nezávisle od učiteľky ( je to pracovný materiál na počítanie, čítanie a písanie ). Špecifikom tohoto didaktického materiálu je zabudovaná sebakorektúra chýb, to je kontrola a oprava chýb, ktorá umožňuje dieťaťu bez zásahu učiteľa prísť na to, že nepracuje správne. Samotný materiál ho následne navedie na opravu chyby.

Učenie M. Montessori zahŕňa 5 základných oblastí:

1. Oblasť praktického života
2. Oblasť senzorického materiálu
3. Oblasť matematiky
4. Oblasť jazyka
5. Oblasť umenia a hudby
6. Oblasť kozmickej výchovy

 Základné didaktické zásady podľa M. Montessori

1. Slobodný výber konkrétnej činnosti a prostredia
2. Neobmedzené opakovanie
3. Dokončenie prác
4. Možnosť priebežnej a okamžitej kontroly úspešnosti samotným dieťaťom
5. Deti združované vo veku zmiešaných skupín – heterogénne triedy ( deti sa môžu vzájomne pozorovať, pomáhať si a učiť sa jeden od druhého ).